Na prechádzke

Dnes sme už tretíkráť stretli tú barzojku Jollie. Monty už z 200 metrov asi spoznal, že je to ona a rozhodol sa, že sa za ňou po polovici "trate" rozbehne. Potom si ľahol a povedal si, že na privolania a oslovenia reagovať niekedy nemusí a že sa na ňu radšej zo 100m bude kukať v ľahu. Aj ona ho zbadala.

Ešte ráno si Monty trochu udrel zadnú labku, pretože ako šiel za nami zo schodov, tak sa mu šmiklo. Ale natreli sme mu to a vyzeral, že už to má celkom v pohode, iba trošinku si ju na porechádzke šetril. Tak sme mysleli, že sa s ňou nejako jašiť nebude.

Lenže čo toho nášho Montiaka nezastaví. Keď sme šli smerom k nim, akokeby Monty pochopil, že "idete mojim smerom, dobre idem za ňou" a sa rozbehol a už po sebe skákali a jašili sa. Cestou tam ešte Monty videl cyklistu (nebicykloval, len šiel pomaly popri bicykli) a neviem čo Montymu prebleslo hlavou, ale už aj za ním.

Keď sme šli späť, videli sme dve krásne muchotrávky, ktoré si Monty očuchal a šlo sa domov.