Objavujeme sneh

Monty už raz v snehu bol, keď bol ako malé šteňa u pani chovateľky.

Dnes ráno napadol sneh. Len ako Monty zistil, že na záhrade začínajú pribúdať kôpky niečoho bieleho, rozhodol sa to ísť preskúmať. Najprv to bolo v pohode. Ale keď o 7 ráno bola celá záhrada biela, nevedel si s tým dať rady. Ňuchal, kde sa poskrývali hračky, kde je to zelené čo tam obvykle býva a hlavne, čo je to to biele.

Začal rýchlo behať tam a späť, mal "chvíľku". Čo najviac labky vrážal do snehu. Keď zistil, že pod tým bielym ešte "to zelené" je, trochu sa uspokojil a do snehu si ľahol. Aj činku si našiel a tak ju chytil do papule. Ale čo to. Činka mu vypadla. Monty to nevedel pochopiť, veď doteraz činku udržal v pohode. Keď som činku zobrala do ruky, bola celá mokrá a tak mu stále z tej papuľky vypadávala.

Ale zistil aj druhú vec. Že mu sneh chutí a je podobný ako hračka. Teda, v tej guľovej podobe. Hneď ako som mu guľu hodila, rozbehol sa za ňou. Ale nebol taký rýchly, aby ju chytil a zas nevedel pochopiť, ako je to možné, že guľa sa stratila, keď ju pred chvíľou videl. Zostali z nej iba tri malé kúsky snehu. Ale po viacerých hodoch to Monty pochopil a tak sa ju začal snažiť chytať v letku, aby mu dlhšie vydržala. Veru sa mu to aj podarilo. Niektoré si odniesol aj "do skladu" - teda do búdy. Celkovo sa zo snehu tešil a na snehovú guľu aj čosi pocvičil. Teraz sa snaží uchmatnúť aj normálny sneh, pretože asi pochopil, že guľa je z neho a nevyberám ju len tak.

Pár fotiek, síce nevydarených, nájdete TU.