Výlet na Martinské Hole

Dnes ráno o pol desiatej sme sa vydali spolu s Montym na túru s tým, že pôjdeme po asfaltovú cestu, ktorá sa nachádza pod Hoľami.

Tak sme nachystali potrebné veci - postroj, vodu (pre Montyho aj nás), nejaké maškrty, jedlo, vodítka a šli sme. Monty bol opásaný o maminu, pretože tam bolo na naše prekvapenie veľmi veľa ľudí a taktiež psov. Ale mal celkom veľký výbeh a navyše pomáhal pri výšľape ako "vlek" :). 
Keď sme sa dostali ku delu, bola tam veľká skupinka ľudí s jedným ridžbekom - teda, ridžbečkou, ale tej sa Monty moc nepáčil a celkom mu to aj dala najavo. Po menšom občerstvení sme sa vydali ďalej, tam už Monty našiel aj sneh, v ktorom sa celý šťastný vyváľal, aby sa ochladil. Potom sme ešte našli miesto, kde tiekla voda a tam šiel Monty za ňou trošku do kopca. Po tom, ako sme sa dostali na asfaltku, sme si ešte povedali, že pôjdeme ďalej a tak sme kráčali smerom k lanovke. Tam bol ešte sneh, tak sa Monty vyváľal druhý, tretí a štvrtýkrát, chvíľku sa posocializoval (lyžiari) a vôbec za nimi nechcel ani ťahať, bol kľudný. 
Tam sme stretli známych a Monty sa tu prejavil (tak sme ho ešte nevideli) - začal po nich štekať, keď sa nám pozdravili. Ale keď zistil, kto sú tak už začal kňučať, šťastný, že ich vidí. 

Cestou späť sme stretli cyklistov a hlavne strašne veľa psov, minimálne desať, z toho piatich labradorov. Po Montym zasa skoro všetci štekali, iba jeden labrador a dvaja ovčiaci nie. 

Výlet to bol vydarený a aspoň sme zistili, že hovík je fakt to čo sme chceli, zvládne hcijakú túru. 
Fotky máme, ale dodáme až neskôr.